Turnaj z minulej soboty a nedele sa stal zaujímavým hádam pre každého. Majstrovstvá Slovenska mužov a žien sú predsa najprestížnejšie podujatie v rámci našej republiky. Svedčí o tom fakt, že prišiel aj reprezentant Thomas Keinath, ktorý je nemeckým aj slovenským občanom. Pochválim to, že podlaha bola pokrytá Gerflor-om, čo sa dúfajme stane štandardom tak, ako v iných krajinách. Rozhodcovia boli síce príliš mäkkí, no aj tak správanie hráčov prekračovalo ich toleranciu natoľko, že rozdali nemálo kariet.
Turnaj bol plný prekvapení a tesných súbojov. Začalo sa to už v skupinách, kde napriek nasadeniu podľa aktuálnych rebríčkov postúpili Pavol Mego, Jakub Figeľ a Elčin Gasymov. Jeden z nich zamiešal karty aj v druhom stupni súťaže.
V šestnástke sa pokúsil Zoltán Lelkeš prejsť cez Kajnyho. Bol to pekný zápas a Zolovi však patrí uznanie za vyrovnaný súboj. Zápas Tomáša Šeredu s Petrom Krkoškom bol plný topspinov. Na mňa pôsobil jednotvárnym a statickým dojmom. Za to zápas Jaromíra Truksu a Andreja Slováčika stál za sledovanie. Nebolo núdze o dlhšie výmeny, ktoré sa striedali s pekným krátkymi momentmi. Skúsenosť v tomto zápase tak, ako aj v ďalšom posunula Jara až do semifinále.
„Tajomstvom hry je umiestnenie loptičky, synku.“
Po druhý raz sa podarilo prelomiť okovy rebríčkov Jakubovi Figeľovi, keď v neuveriteľne tesnom súboji zopakoval svoj triumf z extraligy mužov nad Erikom Illášom. Bol to zápas plný forehandových kontratopspinov, čo zjavne sedelo viac zástupcovi mladšej generácie. Kubo prehrával v 7. sete 5:2 a po timeout-e otočil priebeh na konečných 11:9. To bol rozhodne najväčší boom majstrovstiev. Prajem mu to z celého srdca. Pavol Mego v zápase s Petrom Šeredom štípal, kúsal a škriabal, lenže to stačilo iba na jeden set. Pavlovi Petrášovi sa nádherne podarilo zaskočiť Martina Gumáňa, ktorý sa zobudil až po prvých 2 setoch, čo bolo príliš neskoro. Veľkým prekvapením pre mňa bola porážka Michala Bardoňa, ktorý absolútne nedokázal nájsť systém, akým by mohol stabilne robiť body. Ľubomírovi Pištejovi blahoželám, pretože ukázal svoje srdce pre tento „nevďačný“ šport. Svoje zranenie ľavého kolena na sebe nedal znať až do finále. Bojoval s tým celý turnaj. Dokázal ho úspešne zakončiť. Gratulácie! Chcem hlavne vyvrátiť všelijaké reči o tom, že by finále taktickým simulovaním úspešne dotiahol dokonca. Ľudí, ktorí sa s tým nevedia zmieriť je veľa, preto na svete jestvujú tieto klebety.
Práve teraz sa dostávam k objasneniu titulky. Jaro musel odísť do Talianska práve v nedeľu toho rána, kedy sa hrali semifinálové a finálové zápasy. Svoj skreč teda oznámil už v sobotu. Všetkým bolo jasné, že semi bude len jedno a Kajny je jasným finalistom. Lenže nikto nepredpokladal, čo sa stalo v druhom semifinálovom zápase. Kde Pepo viedol v 4. alebo 5. sete 10:7 a set nedotiahol do úspešného konca. Hneď na to hodil v amoku raketu o zem, tá sa odrazila od gumového povrchu a mala dostatočnú rýchlosť na to, aby preletela polovicu haly. 
Psychiatria špecializovaná na stolný tenis by v Európe určite neskrachovala.
V hale ostalo na chvíľu ticho. Prišiel hlavný rozhodca, pán Vaniak, a červenou kartou ho diskvalifikoval z celej súťaže jednotlivcov. Je to jediný spôsob, ako upozorniť ostatných hráčov, že takéto správanie je maximálne nešportové. Na internete som sa dočítal, že Vaniak svoje rozhodnutie ešte prehodnotil. Diskvalifikovaný bol Pepo nakoniec len z daného zápasu, čo znamená, že bronz si mohol prevziať. Prvé rozhodnutie bolo určite správne. Neznamená to, že druhé bolo nesprávne, ale zmena rozhodnutia môže byť často nepotrebná.
Keď zoberiem do úvahy fakt, že STV 3 nakrúcala nedeľňajšie zápasy, nie je to pekná reklama pre slovenský pingpong.